črevný jukebox

Autor: Peter Gábor | 19.12.2012 o 16:59 | (upravené 29.12.2012 o 0:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  45x

Je pol šiestej ráno. Oranžovo sfarbené listy padali na zem ako pierka prikrývajúce  chodníky a cesty. Občas ich zdvihol vietor a prilepil za predné stierače pristavených aut, inokedy len tak nechal preletieť  davom ľudí kráčajúcich do čiernych dier každodenného života a starostí. Niektoré vietor nestihol preniesť do trávy  mestského parku , a tak popadali  rovno pod podrážky ťažkých nôh, ktoré ich zlámali na absolútne nepoznanie. Listový žalár z pekiel

 

Z vrecka som si vytiahol svoje posledné dieťa, čo mám s manželkou Nikotínou. Už dobrých desať rokov sa chcem rozviesť, ale tá pekelná hyena ma nie a nie pustiť, raz ma zožerie zaživa. Zapol som si posledný gombík na  čiernom kabáte a nasmeroval pohľad rovno pred seba. Sedel som na lavičke takmer bez pohybu, vydychoval dym a nadával na tie sprosté listy, ktoré mi na ňu  zakrývali výhľad.

Ona. Bola iná, bola úplne iná , aké som mal doteraz. Pripadala mi , tak plná, nebola prázdna ako ľudia, ktorí prechádzali popri nej. Pri nej by orgován krížený s ružou zovšednel  a vyschol na poličke obnažený v sklenenej váze.

Vošla do domu. Boli to tie murované s vysokými dverami, ktoré sa vždy ťažko otvárali, bytovky. Zavrela za sebou, stratila sa mi. Jemne som priložil prsty s cigaretou k perám a potiahol. Pozrel som na hodiny , zdvihol pohľad na prvé poschodie , rozsvietilo sa. Pred oknom stála čierna silueta dokonalej postavy. Sedel som tam na lavičke pred jej domom ,hlavou zazerajúc  smerom hore ´, len aby som videl ešte raz tú krásnu bytosť, lenže zmizla. V izbe sa zhaslo.

 

Je Piatok, 19. septembra, pol šiestej večer. Čakám na ňu pri reštike, v ktorej pracuje, robí nočné. Kulhajúca vrana uteká pred mačacím škrípaním.  Stál som pri  dlhom okne bez záclon, za ktorým nejakí ľudia jedli pofidérne  jedlá, občas som nakukol do ich tanierov. Vyprážané kuracie krídla, inde rezeň s miešaným šalátom, heh, tomu sa hovorí, umlčanie si  svedomia.  Bola mi zima a pri pohľade na to okno som aj vyhladol, letím dnu.

Otvorenie dverí, moje uši  otupilo štrnganie príboru o príbor, pohár o príbor, či tanier o príbor, budem jesť rukami, zašomral som. Posadil som sa na barovú stoličku pri pulte a pekne usmial na mladú čašníčku. Nebola tak pekná ako tá moja, jej úsmev je oveľa krajší, pomyslel som si. Vsunula mi do rúk jedálny lístok rieknuc tú otravnú vetu:´´ Dobrý deň, čo vám môžem objednať??´´

´´Pivo a miešaný šalát, dík´´, do lístku som ani  nenazrel a poslušne som jej ho vrátil do rúk. Bože , že miešaný šalát, kadím si do vlastných úst.

Vtom vošla dovnútra, v ruke držala igelitovú tašku a rýchlym krokom prešla dozadu do kuchyne, nechala pootvorené dvere. Prišlo mi to podozrivé, že ich nechala pootvorené. Čo keď chce, aby som sa pozeral. Poškrabal som sa po brade a strčil do úst zelené sústo napichnuté na vidličke. Videl som ako sa prezlieka.  Rozopla si nohavice a  v rýchlosti ich stiahla dole až k členkom, do mojich očí kričali jej krásne  biele nohy, ktoré v momente zakryla  pásikavou sukňou. Robí mi to schválne, určite! Ona vie, čo robiť. Zrazu sa dvere roztvorili do korán, prešla cez ne, hovorím jej Katka. V rukách držala peňaženku, zastavila sa pri stole pri okne.  Ja, otočený na barovej stoličke o celých 180stupňov sledujúc svoje dievča, som si pripadal tak trochu trápne, žiarlil som. Prečo sa tak pozerá na toho zákazníka, veď je to prasa. Nepáči sa mi ten úsmev, ktorý mu venovala. Normálne som cítil tú negatívnu energiu, ktorá mi zaplavila nosné dierky, tak aby som nemohol dýchať čerstvý vzduch. Stisol som do dlane vidličku, prial som si, aby bola sklom, tak veľmi som chcel cítiť to sklo ponárajúce sa do môjho mäsa, to kvôli tebe, láska moja. Otočil som sa aby som si mohol odpiť z piva. Po mojej pravici si prisadla žena s blond vlasmi, usmiala sa na mňa. Čašníčka jej podala dve tácky plné hranoliek a narýchlo upečených bačovských rezňov. Ženská s blond vlasmi odkráčala ku stolu s rodinou. Ako si sadala , venovala mi ešte jeden pohľad a potom pobozkala , pravdepodobne, svojho muža.

Mávnutím rukou som požiadal o ďalší pohár piva a môj pohľad  zakotvil opäť na moje dievča. Ešte stále stála u toho stolu. Päsťou  som udrel do pultu, čašníčka za ním  po mne hodila pohľad. Ten tučný chlap po nej zazeral ako po svojom obede. Kukol najprv na jej stehná a potom zadok, ona si to nechala. Prečo mi to robí? Kýchol som si, niečo na mňa lezie. Utrel som si vreckovkou nos.

´´Budete ešte niečo pane?´´, vytrhla ma zas tá škrata.

´´Áno , nejakú starú zmrzlinu, čokoládovú najlepšie  a tvoje dementné otázky v orieškovej poleve, ty zbytočná existencia´´, pomyslel som si a v zapätí  riekol:“ Ešte jeden šalát, prosím“

Opäť som sa obzrel za stolom pri okne, odišla. Môj pohľad v rýchlosti prešiel jej pravdepodobné kroky až do kuchyne, kde som zachytil  už len zatvorenie dverí.

Pod bradu mi tá škrata položila tanier s čokoládovou zmrzlinou. Boli v nej zapichnuté nejaké sucháre. Celé to vyzeralo , že to kuchár spravil asi tak pred mesiacom a zatiaľ to len tak ležalo niekde v chladničke a čakalo na nejaké decko, či retardovaného  chuja ako som ja.

Nevychádza z kuchyne, niečo mi tým chce naznačiť, a tak som sa postavil a z kabátu prehodeného cez operadlo barovej stoličky vytiahol peňaženku. Vľavo odo mňa, asi šesť metrov stál jukebox, pustím jej našu obľúbenú.

Moja botaska vykročila k tej mašine. Moje ruky sa pohrávali z pozlátenými mincami a moje oči videli presne gombík, ktorého osud bol, aby som ho stlačil. Palcom som postrčil mincu, ktorá v zapätí vletela do podlhovastej diery na boku toho stroja na lásku a zmyselnosť. Ozvali sa R.E.M.- Everybody hurts, heh, to ju dostane, potmehúcky som sa pousmial. Zrazu sa dvere na kuchyni otvorili, vyšla z nich. Pane bože. Stojím rovno pred nimi. Ona prejde popri mne. Jej nádherné hnedé vlasy viali v atmosfére, ktorú absolútne ovládala. V  jej zmyselných perách by som si rád pospal a do tých krásnych pŕs najradšej napísal: ´´Zlatko som doma´´, povedal som nahlas. Všetko razom akoby stíchlo, stála rovno predo mnou, už som cítil statickú búrku.

´´Prosím ?

Vidím ako sa ľudia okolo zaškerili, iní skrčili svoje tváre aby sa navzájom vedeli počuť. Hudba revala ako divá.

 

´´Nič´´, odvetil som tú najväčšiu hlúposť , akú som mohol. Stála predo mnou a rozprávala na mňa!

´´Pane, musíte dať tú hudbu tichšie , hostia sa budú sťažovať, je to veľmi nahlas.

Chvíľku mi trvalo pristáť na zem  a pochopiť, že si tú hudbu všimla, presne ako som čakal.

´´Reve to tu na celé bistro, prosím vás vypnite to , počujete ma???Haló???´´, riekla mi moja láska. Bože som pre ňu dôležitý, musím niečo povedať, niečo , čo ju položí na kolená, určite čaká , čo jej na to poviem. Stojí predo mnou s ľavou rukou v bok , jej našpúlené pery, dozaista si pýta bozk, dám jej bozk.. nie poviem niečo pekné.

´R.E.M. je fáza v spánku´´, pomaly vyšlo zo mňa, heh, nech si nemyslí, že to pôjde tak ľahko.

„Čo??, zmyselne odvetila moja láska, „ mám to za vás vypnúť??? Mám zavolať majiteľa?“

Hovorí aby som sa stal majiteľom jej srdca???aaaaah , ááááno, chcem ho držať v ruke ,chcem počuť ako bije len pre mňa ,musím jej niečo povedať.

„tak, teda dobre“, riekol som hľadiac jej rovno do očí.

´´Ďakujem, nehnevajte sa, ale nie sme na diskotéke´´, odišla k stolu ďalej od okna .Ja som stál pri tej mašine na hudbu a cítil to iskrenie , ktoré bolo medzi nami. Pozvala ma na diskotéku!!!

Na túto chvíľu som čakal, dnes ju prídem navštíviť domov, budem pri nej spať, to bude krásne, pomyslel som si sledujúc svoje dievča. Stíšil som hudbu .

Zlatko, viem , že ma k sebe voláš, budeme spolu tancovať ako deti vlkov na dlážke poskladanej z vlastných čriev ,už sa nebudem  prizerať ako trpíš...prídem ťa zachrániť... dnes v noci  ťa prídem oslobodiť, počneme začaté semä krvavého pekla, na ktorom sme tak závislí... už som čakal pridlho.

 

 

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?