čokoládové hrozno

Autor: Peter Gábor | 4.1.2013 o 16:17 | (upravené 10.1.2013 o 4:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  42x

´´ Počúvate rádio Slovensko jeden, práve je osem hodín a od mikrofónu vám praje príjemné vstávanie Rasťo a...´´ Zrazu sa ozval buchot, niečia ruka zhodila digitálne rádio na zem a ostala bezhybne ležať na nočnom stolíku. Neznášal rána. Jeho tvár bola opäť otrávená, stačilo iba otvoriť oči a už stihol znenávidieť Boha i vlastný odraz v zrkadle, do ktorého sa mimochodom radšej ani nepozeral. Posadil sa na posteľ a pohľad mu klesol na rozbitý prístroj. ´´Do riti´´, zahrešil, rukou si prešiel po tvári a jemne sa poškrabal na temene hlavy. Izba, v ktorej sa práve nachádzal bola strohá. Jedna skriňa- biela, jeden gauč -biely a jedna posteľ s jedným debilom- čiernym. Bolo to ako keby vám padlo na posteľ jedno obrie čokoládové hrozienko.

Žil v jednom prenajatom byte na  Domnianovej ulici číslo tri. Mal 26rokov a pred sebou prvý deň v práci.

PRVY DEŇ V PRÁCI!!!!!!

Nepohol sa z postele iba čumel pred seba.

PRVÝ DEN V PRÁCI!!!!!!!!!

Zívol si a opäť sa poškrabal na temene hlavy

PRVÝ DEN V PRÁCI!!!!!!!!

Konečne mu došlo. Vyrazil perinu do vzduchu a ešte pred tým než stihla dopadnúť na zem , on už otáčal vrchnák na zubnej paste.

Veľké biele zuby masírovali štetiny, všade bola pena ako v auto umývarni. Horúca káva sa vyliala do tmavo-červeného pohára. Z ústnej dutiny bolo vidieť ako sa nescafé zdvihlo a zalialo zubiska s jazykom. Nakoniec rožok s lekvárom zahalil ústa to neprekonateľnej tmy a mľaskania.

Iba tma a mľaskanie. Iba tma a mľaskanie, sem tam chlípanie kávy, ale inak tma a mľaskanie

Tma a dychčanie, rýchle kroky míňajúce deti s matkami, otcov telefonujúcich s milenkami a otrávené babky ponúkajúce zvednuté kvety a fazule. Dychčanie a rýchly pohľad na hodinky  vycapené na pravej ruke toho černocha .Nejaké lacné predpokladám...

To je blbec!!! Spadol do mláky, už nevie ani chodiť zakomplexovaný rasistický černoch. Kto to kedy videl. Áno každý na teba pozerá a vôbec im nejde o to, že vyzeráš akoby sa na teba vytoto  rotvajler.

Toľko ľudí ho míňalo. Tie vône vychádzajúce z reštaurácií boli také pestré. Čínska reštika, indická, grécka, talianska pizzeria. Talian práve vyhadzoval nedojedené zvyšky do kontajnera. Prehodil si uterák cez rameno a zašiel naspäť dovnútra, dvere sa za ním zatvorili ako v nejakom westerne

Pohľad na otvorenú ústnu dutinu červenkastej farby. Bol to opäť náš černoch. Zívol,  práve sedel v kancelárií riaditeľa Tretej dievčenskej školy v Bratislave. Bola to jedna z tých vačších kancelárií. Na stene boli impresionistické obrazy- takže machule, na ktoré možno pozerať z diaľky a ak ste krátkozraký a nemáte poruke okuliare, umelecký zážitok je v prdeli. To bol prípad nášho černocha, radšej ho predstavím, lebo by si pomyslel že  som nejaký rasista, ktorý nemá nič iné na práci ako každé ráno nenávidieť Boha a šliapať do mlák, he,.

Volal sa Arnold. Potichu čakal .

Z poza dverí počúval štebot deciek ,otvorenie a zatvorenie skriniek, v zapätí výkriky učiteliek na celú chodbu , vraj aby boli decká tichšie. Jeho oči boli nepokojné. V rýchlosti si prešiel dlaňami po hnedom saku, pozrel dole na nohy a bleskovo ich prekrížil- ešte neboli  suché. Už cítil pot, ktorý mu behal po chrbte. Pery mal taktiež suché, a tak mu napadlo že si z vrecka vyberie balzam na pery. Pomaly doň siahol a vybral niečo ,čo sa podobalo ženskému rúžu. Našpúlil veľké ústa a...vtom sa prudko otvorili dvere a do miestnosti vošiel jeden starý, elegantne oblečený, pán. Pred sebou sa mu naskytol neuveriteľný pohľad, ktorý sa za život uvidí asi iba raz. Mal pred sebou černocha s našpúlenými ústami ,ktorý sedel totálne ako žena, ktorá si vyplňuje čakanie rúžovaním pier. Riaditeľ zdvihol obočie  a kývnutím hlavy začal kontakt s Arnoldom:

´´A vy, čo tu, prajete si niečo?´´

Arnold rýchlo schoval balzam naspäť do vrecka, postavil sa a trasľavým hlasom odvetil: ´´ No, my sme spolu tuším volali ...ohľadom... u učenia na škole a no... sme sa dohodli ,že sa dnes stretneme, teda že mám vlastne prísť ´´

´´Aha a vy ste?...´´, provokujúco naznačil Arnoldovi, že sa nepredstavil.

Arnold v okamžiku vystrel pred seba pravú ruku a spustil: ´´ Jaj, pardon, ja som Arnold Krasňansky, V utorok sme spolu...´´

Áno ja viem kedy sme spolu volali, sadnite si , prosím ´´

Obaja páni sa posadili. Ten biely za stôl a ten čierny za stoličku, pardon na stoličku.

Riaditeľ mu niečo vysvetľoval, tuším to boli pravidla školy, reagoval na Arnoldov životopis, že mu tam pár veci na tom nesedí, jednoducho mlel a mlel a mlel. Jeho krásny oblek, na stole menovka a krivý pohľad rečnili Arnoldovi o niečom úplne inom Viedli úplne inú reč s úplne iným dôvodom s inou výhovorkou, teda aspoň si to Arnold myslel. Niekde pri konci ho už prestal počúvať, iba prikyvoval, že chápe a tváril sa múdro a moderne. No vo vnútri mal sto chutí strhnúť zo seba to sako  aj rolák, nohavice, topánky aj ponožky a zatancovať riaditeľovi nejaký tanec z prostredia dokumentárnej Afriky na STV2.Rukami by rozhadzoval a vydával smiešne zvuky a riaditeľko by mal celkom spestrený dník opičkou tancujúcou na stolčeku. To by asi chcel, pomyslel si.

´´...jednej triede práve odišla učiteľka na materskú, takže je tam relatívna možnosť ,že vás vezmeme aj napriek vašim nedostatkom. Určite vám zavoláme.“, započul koniec rozhovoru. Arnold sa milo usmial a obidvaja páni sa zdvihli zo stoličiek a podali si ruky.

 

PODALI STE SI RUKY ARNOLD!!!!HÁDAM BY SI STEBOU NEPODAL RUKU,KEBY BOL NAOZAJ TAKÝ!!!

 

Pán riaditeľ odprevadil uchádzača o prácu ku dverám kancelárie a rozlúčil sa sním.

Arnold ostal na chodbe takmer bez pohybu. Ihneď mu napadlo ,že sa musí vypariť skôr ako zazvoní na prestávku, pretože by to bola inak hanba, aaach.

Vzadu na konci  chodby uvidel vytúžený východ z budovy. Potešil sa, a tak  vykročil smerom k nemu. Snažil sa byť tichý, ale zároveň rýchly, takže dostupoval iba na špičky topánok.

Zrazu to prišlo- hlasný zvonec. Dvere všetkých okolitých tried sa razom otvorili a z tadiaľ  ako vyplašené kone z boxov  vybehli deti, akurát, že na chrbtoch neniesli jokerov, ale školské tašky. Vyplašený Arnold vbehol do prvých dverí ,ktoré boli poruke. Srdce mu bilo ako o život, dlane mal spotené a jeho malé afro začínalo strácať na konzistencií

Sorry to bol iba žart, nenervi sa.

Wécka?? No super si úžasný Arnold, tu ťa nikto nenájde ani vlastná mater ,akurát polovica školy. Počkať, kde sú pisoáre? Ty si sa ocitol na ženských wéckach. Výborne černošský úchylák!!! Mal by si dostať cenu za najlepšie maskovanie v teréne grammy za najlepší nápad ako ma rozosmiať!

Arnold sa už otáčal , aby  z tohto prekliateho miesta vypadol, no započul ženské hlasy. Zrazu sa pohla kľúča smerom dole, keď to Arny uvidel, prehltol. Zmierený s osudom zatvoril oči,. Čakal na kata. Sekundy tikali. Odpočítavanie výbuchu, no žiadny neprišiel. Hm. Zamračil sa a pomaly otvoril jedno oko. Asi 16ročné dievča s vreckovkami v rukách kecalo v polo otvorených dverách s kamarátkou, samozrejme tvárou do chodby, takže nemala potuchy , kto na ňu vo vnútri čakal. Akonáhle zistil ,že má možnosť prežiť, rýchlo sa ukryl do tretej kabínky a sadol si na záchodovú misu.

´´Ok , tak sa maj zatim´´, odpovedal dievčenský hlas svojej kamarátke. Arnold civel do dverí kabínky a snažil sa byť najtichšie ako len vedel. Dievča zastalo pri dlhom rade umývadiel nad , ktorými sa ťahalo dlhé zrkadlo podsvietené bodovými lampičkami, takmer ako v hoteloch. Z tašky si vytiahla púder a šminky. Všetok ten bordel rozložila okolo umývadla a začala s nasadzovaním, ehm , masky. Čierny pasažier v kabínke číslo tri počul ako si dievča spieva. Bola to nejaká melódia, čo dnes letí v rádiách ,hm, keby len to rádio vždy nerozbil, tak by možno aj vedel, čo si to spieva. No v každom prípade spievalo pekne.

Arnold uvedomuješ si, že tu budeš sedieť aspoň hodinu? Myslíš, že to dievča bude trápiť, keď zazvoní ? ´´

´´ Drž hubu! ´´, odpovedal. Čo? Šibe mi, či mi naozaj Arnold odpovedal ,že mám držať hubu?

´´ Arnold, ty ma počuješ ? ´´, spýtal som sa, no on sa iba zamračil a nafúkol v lícach.

´´ Prestaň vždy opisovať, to čo robím. Do pekla! Ráno vstanem a hneď počujem ten tvoj debilný hlas , umývam si zuby, či žeriem a je to jasne vidieť , ale nie ty to musíš proste opísať. Lezieš mi krkom!!! ´´. No ja som neveril vlastným ušiam. Ako je toto možné aby ma postava počula?

´´ Choď do riti, ti vravím ´´ zopakoval Arnold a chytil si rukami uši, ´´ panebože daj mi už pokoj!!! ´´ Výkrik bol dostatočne hlasný, aby  ho počulo aj dievča .  Obzrelo sa smerom ku kabínkam, jej tvár bola prekvapená :´´ Prosím? ´´

Zrazu buchot do dverí ´´  Zmizni odkiaľ si prišiel! ´´. Dievča sa zľaklo a vybehlo z miestnosti, dokonca zabudla na svoje šminky pohodené po umývadle.

´´Arnold, počuj ja ti nechcem zle ´´, začal som ostýchavo, ´´ale ty musíš...´´

´´ Ja nič nemusím ani žiť nemusím, že je tak? Ja nikomu nebudem chýbať, však som iba černoch ,ktorý stúpil do mláky  nič iné´´

´´Arnold ja som to tak´´...

´´ Zmizni už niekam preč ďaleko , proste do kelu. Ja to už nezvládam , je mi zle zo seba, ty nevieš aké ja mávam problémy. Ty netušíš, že ja sa musím vždy o stonásobok viac snažiť aby som dosiahol aspoň taký úspech ako ty. Ty nevieš čo je to, keď si musíš klásť každý deň otázku: Kto na mňa bude dnes asi tak zazerať a čo všetko budem musieť vynaložiť aby som to zvládol a usmial sa. Hovno o tom vieš, tak drž už tú hubu a zmizni! ´´

Prvýkrát mi z Arnolda nebolo do smiechu, vtedy mi prvýkrát došlo o čom to celé bolo. Prečo sa tak toho sveta bál. Pochopil som jeho strach z pohľadov, jeho únavu každé ráno. Prvýkrát som nemal slov a nevedel som mu odpovedať.

Crrrn, telefón! Arny stíchol a vytiahol z vrecka  mobil, pozrel na displej. Volal riaditeľ


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?